O boji s rodovými stereotypmi v hre Na doraz (24. 2. 2012)

Ako veľmi nám môžu zničiť život rodové stereotypy? Touto otázkou sa zaoberá nová hra divadla NoMantinels s názvom Na doraz. Tragikomédia o troch ženách na psychiatrii bude mať premiéru v bratislavskom Štúdiu 12 v pondelok 27. a v utorok 28. februára o 19.00.

„Mnohí muži majú pocit, že okolie od nich chce, aby sa správali sebavedome a neprejavili ani náznak slabosti. Rovnako si ženy často myslia, že by mali byť neustále milé, obetavé a dobre upravené. Pri plnení týchto stereotypných úloh idú často na doraz, až nakoniec zistia, že stratili vlastnú identitu,“ priblížila tému predstavenia režisérka Lea Vitkovská.

Divadelná hra je súčasťou projektu Divadlom búrame rodové stereotypy a rodovú diskrimináciu. V rámci projektu vznikla aj webstránka www.nadoraz.nomantinels.sk, ktorá prináša základné informácie o tom, čo je to pohlavie, rod, aké sú medzi nimi rozdiely, čo sú to rodové stereotypy a ako sa formuje rodová identita. Web informuje aj o úspešných ženách v divadelnom umení, najmä v oblasti réžie, písania divadelných hier a scenárov. Na stránke sa venujú autori a autorky aj rodovým stereotypom v divadelnom umení. Na túto tému zorganizovali členovia a členky divadla tiež workshop, na ktorom prednášali Doc. PhDr. Nadežda Lindovská, PhD. z Katedry divadelných štúdií Divadelnej fakulty VŠMU a PhDr. Hana Smitková, PhD. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK.

Divadelná hra Na doraz sa sústredí na životné osudy troch žien, ktoré sa spoznajú na psychiatrii. Vlasta má cez 50 a takmer celý život prežila vo vzťahu s mužom, ktorého nemilovala. Keď sa jej narodilo dieťa, mala problémy s popôrodnou depresiou, ale nikto jej nepomohol. Nakoniec skončila s ťažkou psychózou na psychiatrickej liečebni. Lujza je slobodná, napriek tomu, že rodičia chceli, aby sa už vydala. Snaží sa teda naplniť očakávania rodičov a tak hľadá muža svojich snov. Ibaže po čase sa z vysnívaného princa vykľuje klamár a násilník. A tak končí na psychiatrickej liečebni s posttraumatickou stresovou poruchou. Petra bola kedysi Petrom, ktorý sa necítil byť mužom, ale ženou. A tak napriek obrovskému riziku sa začal ako žena správať, obliekať a žiť. Vytrvala v tom, aj keď sa jej rodičia zriekli, aj keď ju vyhodili z práce. Jediným blízkym človekom jej bol Egon, ktorý ju však priviedol k drogám.

„Rodové stereotypy tvoria základ rodovej nerovnosti, diskriminácie, obťažovania, ako aj násilia páchaného na ženách. Práve ženy sú vystavené ich dôsledkom vo väčšej miere, zarábajú menej, často strácajú svoju nezávislosť v prospech „rodinného šťastia“. Veľmi ťažkú situáciu majú aj transrodoví ľudia, takmer 80% z nich už zažilo obťažovanie v spoločnosti, či už formu poznámok, fyzického alebo sexuálneho násilia,“ komentoval autor hry Andrej Kuruc.

Autor: Andrej Kuruc
Réžia: Lea Vitkovská
Dramaturgia: Katarína Jánošová Leasayová
Scéna a kostýmy: Katarína Žgančíková
Hudba a zvuková dramaturgia: Milan Koyš
Účinkujú: Martina Zemancová, Martina Karasová, Milan Spodniak, Marek Perička, Andrej Kuruc

Organizátor: NoMantinels
Hlavný partner: Úrad vlády SR
Partner: Štúdio 12
Mediálni partneri: Rádio_FM, Iboys.cz, Igirls.cz, Colourplanet.cz

Projekt Divadlom búrame rodové stereotypy a rodovú diskrimináciu je realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný realizátor projektu, NOMANTINELS.